Už vyše dvoch rokov odpočíva môj blog. Za tú dobu som okúsila mnoho veľkých zmien.
Sťahovania, bolestné úmrtia v rodine, dokončenie štúdia, prácu, lásku, novú školu, nové miesta, nových priateľov, život v novej krajine.....
Dá sa zhrnúť príbeh tohto obdobia do obrazov bez slov? pokračovanie článku
Taká malá narciska, ktorej jedna fotka nestačí, žiadala si pred "popravou" snímkov viac.
(Je to sestrina prvá vypestovaná paradajka, preto si zaslúži osobitnú pozornosť!!!)
;-)
A zjedla som ju ja! pokračovanie článku
Otváram oči s blaženým
pocitom, ako som sa len dobre vyspala.
Pozerám na budík - 7:49
Uhm.
Čooo? Koľko?
Ešte raz pozriem na to -
7:49
Siahnem na stôl po náramkové hodinky - 7:50
Šľaka! Asi je to pravda. Už
som mala 20 minút sedieť v práci. pokračovanie článku
Zjedla som si priateľov.
Občas nevychádzam
z údivu nad výrobcami potravín, či tými, ktorí vymýšľajú názvy výrobkom,
neviem, kto to má najviac na svedomí...
Mám rada gumené cukríky,
spášem ich na kilá, akéhokoľvek druhu. Od „medvedíkov“, cez „delfíny“, až po
kadejakú inú zvieraciu, či nezvieraciu háveď. A včera som objavila nový
druh „friends“.
Tak som si zjedla priateľov.
Zostalo ich ešte pár.
Na dne misky...
Ľúto mi je pojesť všetkých... pokračovanie článku
Môj oneskorený fotoriport z blogovýletu spred troch týždňov, ktorý sa konal jednu peknú slnečnú sobotu. pokračovanie článku
Včerajší deň bol plný
kadejakých akcií, kade som šla, tam sa čosi konalo. Ja som to len potichu
míňala, vždy som mrkla na minútku, čo sa deje a šla si svojou cestou so
slúchadlami v ušiach, nenechajúc sa ničím vyrušiť.
No z Nového mosta, čuduj sa svete, padajúci ľudia... to som už
nemohla odignorovať. pokračovanie článku
Včera bol nádherný deň. Po obede sme sa vybrali s Igorom vyvenčiť, žalúdky nechať prechádzkou vytráviť a vyradovať sa z jarného slnka. Obaja vyzbrojení foťákmi sme si za cieľ určili hrad, netušiac, čo za rachot nás tam bude čakať. pokračovanie článku
Aaaaaa!!!!
Zločin najhoršieho stupňa,
krivda krivdúca sa mi stala! Tušila som, že k tomu niekedy príde a že
sa mi možno raz niečo z erárnej chladničky „stratí". Predsa len... jedna
chladnička na celé poschodie a toľko hladných študentských krkov
číhajúcich za dverami izieb. Ale netušila som, že ma to tak rozzúri.
Fňuk.
Niekto mi čmajzol môj
hermelín. Všetko iné by som oželela, ale hermelín????
Chuťové poháriky sa už na tú
dobrotu tešili od včera večera. Musela som ich krotiť. No dnes otvorím
chladničku a.. nič! Prázdne miesto tam, kde sa mala na mňa usmievať moja
dobrota. Môj hermelín. Grrrr. Prekutrala som každú kút tej prťavej chladničky
s nádejou, že si len spravil počas noci výlet a premiestnil sa niekam
do skrytého zákutia, ale samozrejme, že nie...
Tak mi niekto vymyslíte krutý
trest pre vinníka, lebo keď zistím, kto to bol, zaslúži si ho. :-D Bezpochyby.
Pretože Alenka odpustí všetko, ale ukradnutý syr veruže nie.
Vodné bublinkové abstrakcie v sprievode hudby. (Mychael Danna & DeVotchKa - First Pub) pokračovanie článku
Včera som si spravila nočný výlet, resp. fotografický nájazd na most Apollo. Denných snímkov som už mala mnoho, nočný však ani jeden, a to mi veru dlho nedalo pokoja ;) Zima, nezima... vyšiel čas, vyšlo aj bezoblačné počasie, tak hurá na to. Trošku som síce zabojovala s vetrom, (voči ktorému bol aj statív občas bezmocný) ale niečo sa predsa len podarilo. pokračovanie článku
Päť kompozične zaujímavých pohľadov na Nový Most. pokračovanie článku
Niekoľko ľadových makro-fotografií v sprievode hudby od Islandskej kapely Sigur Ros. pokračovanie článku
Doma sa chodievam s Darom
často venčievať niekam mimo civilizáciu. Vyváľame sa v snehu a kým ja
trápim svoj fotoaparát mrazom, on oňuchá a označí všetko, čo uzná za
vhodné a obaja sme spokojní.
Tieto Vianoce boli konečne biele
ako majú byť. Chodievam von každý deň a ukladám si tu bielu nádheru do
pamäte, pretože viem, že po návrate do Bratislavy sa so snehom môžem nadobro
rozlúčiť. pokračovanie článku
mať na každom stole v podniku sviečku.
Aby nielenže
nechaosili zákazníci ale aj samotní zamestnanci. No predsa, keď vypadne
elektrický prúd. Už sa cítim ako magnet na výpadky prúdu :-) ... pokračovanie článku
Spala som spánkom ako bez života. Srdce sa ukľudnilo, tep konečne klesol pod 80. Ako vždy, keď adrenalín dostane voľno a nemá už potrebu sa tvoriť. Iba dočasne, ale i vedomie o tom je dostačujúce. Keď viem, že aspoň najbližšie chvíle sú len tie moje a nikto odo mňa už nebude nič očakávať. Zaklipkajú mi oči a ja spím. Tuho a dlho. Telo neovládnem, robí si, čo chce a tak sa zloží. Bez výstrahy. A ja razom zabúdam, čo som si naplánovala na chvíle voľna, kam som chcela ísť a čo ešte takého vybaviť z toho, čo som odkladala do priečinka „na neskôr". Len spať, spať a spať... pokračovanie článku
Tento víkend som sa starala o spolužiačkinu
mačku, tak mi opäť raz po dlhej dobe pribudla funkcia hlavného kŕmiteľa,
preliezky a hryzadla v jednom.
Fotografovať zvieratá, (mačky zvlášť) je úloha
obtiažna. Niekoľkokrát som už mala možnosť si to odskúšať. (tu , tu i tu )
Dnes som to po 200 záberoch vzdala a vybrala
jediné tri, ktoré boli ostré a na ktorých sa objekt fotenia aj nachádzal
;) (Nielen časť chvosta, nohy, či iný biely šmuh hovoriaci o tom, že
modelka ufujazdila zo záberu skôr, než som stlačila spúšť.) pokračovanie článku
Hudobná prezentácia básne Stromy od Jána Smreka s mojimi fotografiami. pokračovanie článku
Podľa môjho receptu takto: pokračovanie článku
Prezerám si fotky v archíve. Staré. Už niektoré takmer zabudnuté. Každá zabudnutá je znova objavenou a k tomu ešte s pridanou hodnotou - spomienkami, ktoré sa na ňu viažu. pokračovanie článku
Kde je moja „žobračenka", kde ste mi ju dali??!!????!
Mala som vetrovku. Zbožňovala som ju. Mama s osadenstvom všetkých mne blízkych ju však neznášala. Bol to najobnosenejší kus šatstva aký som kedy mala. Žobračenka. Tak jej vraveli, ale ja som sa jej nechcela vzdať. Schválne som ju schovávala v Bratislave, ani domov som ju nenosila, len nech mi ju nechajú. Jedna prepálená dierka od zápalky ma predsa nemohla odstrašiť. Vraj sa za mňa hanbili, keď som v nej šla. pokračovanie článku
To by ste mohli aj zjesť. Kvety síce nie, ale hľúzy áno. Rastú divo v lese. Skoro ako burina. Toť týždeň dozadu som sa túlala po pôde domova (v Humennom) a bolo ich tam neúrekom. Pásla som si na nich oči, kým Daro behal a značkoval, čo sa dalo.
Topinambur je zaujímavá rastlinka. Volajú ju aj slnečnicou, keďže majú čosi spoločné (minimálne latinský názov o tom napovedá) Volajú ju však aj židovským zemiakom. Hľúzy sú vraj chutné, sladké. Neskúšala som, tak neviem posúdiť. pokračovanie článku
Malý výber fotografií z nášho veľkého Slovenska. pokračovanie článku
Zjesenieva sa. Bez upozornenia a výstrahy. Melancholicky. Dažďovo. pokračovanie článku
Sestra mala spolužiačku, ktorej raz ktosi „citlivý" povedal, že v šatách (nových, práve čerstvo kúpených) vyzerá smiešne, ako v nočnej košeli.
Už si ich nikdy viac neobliekla.
Hlúpe? Možno. Ale keď sa vžijem do jej kože, nejaký červík pochybnosti sa objaví a aj keď nie zámerne, začala by som sa im tiež vyhýbať. Veď čo ak... A v skrini mám aj iné...
To je však len teória, kto vie ako by som sa zachovala v skutočnosti... pokračovanie článku
Rada mám chvíle, keď sa odhodlám robiť poriadok vo svojich policiach. Triedim staré dokumenty, zošity zo základnej školy a podobné „nepotrebnosti" ktoré si s nostalgiou nechávam na presne také chvíle, keď mi počas upratovania prídu pod ruku a výborne sa zabavím, či zaspomínam pri ich čítaní.
Včera som naďabila na jeden zošit spred šiestich rokov, kde som si zapísala moje prvé dojmy z internátu. Vtedy ešte čerstvá prváčka na vysokej škole. Dva dni po príchode z „ďalekého východu" (Humenného) do nášho „veľkomesta" (Bratislavy): pokračovanie článku
Anička: Vitaj ...
Betka: Dobrý večer ...
Anička: Dobre, že ideš. A čože si taká zrobená? pokračovanie článku
Blbnem. Priznám sa, že blbnem. Až sa mi z hlavy dymí ;-)
Nastalo posledné leto, kedy sa môžem nazvať prázdninujúcou študentkou. Tak si ho idem užiť. Preto berte s rezervou to, čo tu občas toto leto uverejním ;-) Všetkým, čo sú príjemne naladení prajem pekný deň.
Hej, a skoro som zabudla, moja Nina je fakt celebrita. Neveríte?
Pozrite: pokračovanie článku
Čo mi šibe? Nie.
Ale mám veľkú chuť do snehu sa vyvaliť. Taaaaaaaaaakú veľkú!! Keď si prezerám fotky zo zimy, neváhala by som. Hoc aj Vianoce nech nastanú. Dnes bolo opäť neuveriteľne horúco. Na zbláznenie. Až tak, že už nie je možné nič robiť, len ležať, odfukovať a čakať, kým príde noc, nech sa dá konečne normálne dýchať a pracovať. pokračovanie článku
(niektorých) Výnimky stále môžu potvrdzovať pravidlo.
Prednedávnom som bola v jednom z nákupnych centier, v hračkárstve. Nechala som priateľa vyblázniť sa očami na veľkej paráde s elektronickým vláčikom a ja som si odbehla na poschodie nazrieť do raja plyšových hračiek. pokračovanie článku
Včera šiestaci na našej fakulte odovzdávali diplomové projekty. Dosť ma však zarazilo, keď som sa dozvedela tohtoročnú novinu: hlavná plachta mala byť povinne spravená v anglickom jazyku. Čoo?
Vysokoškolský študent má povinnosť ovládať minimálne jeden SVETOVÝ jazyk, preto ja, ovládajúca anglický jazyk, by som sa nad tým nemusela pozastaviť. Ale... Povinnosť spraviť niečo v JEDOM zo SVETOVÝCH jazykov nie je ani trochu to isté ako povinnosť spraviť to PRÁVE v ANGLICKOM jazyku. Mám spolužiačku, ktorá síce dobre ovláda dva cudzie jazyky, po anglicky vie iba to „ň". Má fakulta vôbec právo žiadať iba a len angličtinu? Je to vôbec „kóšer" ??
Ja sa budúci rok naštvem a plachtu si spravím vo francúzštine.
Nepchá sa tá angličtina do všetkého už príliš trúfalo? Prečo nemôže študent spraviť svoju plachtu v nemčine? Alebo trebárs taliančine, či nebodaj v ruštine?
Humenčanka žijúca v Bratislave Karlsruhe. Večne nespokojná a nekonečne zvedavá.
Ročník 1982. Moje fotky nájdete TU.
383982975
alena.technovskagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
