Alena Technovská
Púpavovo
Po väčšej prechádzke Únava na mňa sadla a pošepkala: „sadni aj ty, oddýchni si troška. Veru. Poslúchnuť som ju musela čo najskôr, ťažila ma svojim zadkom na ramenách. Sú chvíle, ako táto, keď si nad svojim kamarátstvom s Únavou zašomrem. Nemusela by ma navštevovať tak často. Nič to, rozhliadla som sa vôkol, či nenájdem útočisko pohodlné a mäkké. Kráľovstvo púpav neďaleko ma lákalo svojim pokojom. Váhala som len chvíľu, či sa vybrať ich smerom, keď ma mňa z Púpavova zavolali nech sa neostýcham a prídem. Celá lúka sa skvela prevažne bielymi hlavami. Mladí boli vraj na výlete. A tak som vstúpila a uľahla sa medzi ne.