unavená omrvinka...

Autor: Alena Technovská | 21.12.2007 o 22:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1361x

Spala som spánkom ako bez života. Srdce sa ukľudnilo, tep konečne klesol pod 80. Ako vždy, keď adrenalín dostane voľno a nemá už potrebu sa tvoriť. Iba dočasne, ale i vedomie o tom je dostačujúce. Keď viem, že aspoň najbližšie chvíle sú len tie moje a nikto odo mňa už nebude nič očakávať. Zaklipkajú mi oči a ja spím. Tuho a dlho. Telo neovládnem, robí si, čo chce a tak sa zloží. Bez výstrahy. A ja razom zabúdam, čo som si naplánovala na chvíle voľna, kam som chcela ísť a čo ešte takého vybaviť z toho, čo som odkladala do priečinka „na neskôr". Len spať, spať a spať...

„Neskôr" už nastalo a ja sa neskutočne teším na najbližšie dni pokoja, na cestu domov, na blízkych, rodinu... Jedno obdobie stresového vypätia mám za sebou, tak hor sa regenerovať a naberať sily do ďalšieho...

Ľudia sa vonku šalejú, behajú po nákupných centrách, všade je ruch dvojnásobný, než inokedy. A mne je to v týchto chvíľach jedno. Nie som citový masochista, tak som sa oblúkom vyhla davu a vianočnému šialenstvu, čo vytŕča všade vôkol a s nakúpenou zeleninkou som sa premiestnila tmavými uličkami na internát. Aj ten je už poloprázdny. Keď budem z neho v nedeľu večer odchádzať, nebude svietiť už ani jedno okno, pretože to moje zhasne chvíľu predtým. Tak ako minulý rok... Tento hádam posledný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Világi: Štát by mal teraz podporiť všetkých. Nemáme čas

Slovenská rafinéria musí riešiť viacero problémov.

Opustené budovy

Hotel Poľana plánovali ako kolos. Teraz stojí opustený a nechcený

Zatvorený je už osem rokov.


Už ste čítali?