V Humennom by sa mali naučiť,

Autor: Alena Technovská | 29.12.2007 o 21:51 | Karma článku: 6,01 | Prečítané:  2067x

mať na každom stole v podniku sviečku. Aby nielenže nechaosili zákazníci ale aj samotní zamestnanci. No predsa, keď vypadne elektrický prúd. Už sa cítim ako magnet na výpadky prúdu :-) ...

Na internáte je to bežná vec, siete sú preťažené vždy a tak pri dôležitej robote, kedy tlačí čas, používam kombináciu ctrl+s do omrzenia, občas i 30 krát do hodiny :D Veď, čo ak... To sú chvíle, kedy vo mne výpadok prúdu vyvoláva len (miernejšie povedané) negatívne emócie.

V iných prípadoch mi však výpadky prúdu robia radosť. Možno to spôsobuje to pokojné tlmené svetlo sviečok. Možno spomienky na detstvo, kedy sme z toho mali so sestrou vzrúšo, behali po byte plnom blikajúcich svetielok a potajme si želali, nech to trvá čo najdlhšie.
V novembri, keď som bola po mesačnej prestávke opäť doma a jeden večer sedela na návšteve u starých rodičov, vypadol prúd na celom „dva-áčku" Dlhých 40 minút sme pokračovali v debatách pri sviečke. Ten vzrušujúci pocit sa dostavil znova.
Nie je to to isté, ako keď si človek vedome zapáli sviečku a vedome sa snaží navodiť pokojnú atmosféru. Nemá to čaro nečakaného. S výpadkom zhasne celý barak, celé sídlisko, za oknom je zrazu neskutočná tma, ale hlavne všetko stíchne. Rádiá, všetky elektrospotrebiče sa odmlčia a až vtedy je možné „počuť" skutočné ticho.

Včera sme s Aľonou pri svojich túlačkách mestom zašli do palacinkárne. Mlsnúť si a ohriať svoje zmrznuté nosy nad horúcim čajom. Kým sme tam sedeli, vypadol prúd na celom námestí. Trvalo to síce len 10 minút, no nálada všetkých v podniku bola o čosi veselšia, príjemnejšia. Asi som nebola jediná, v kom sa ozval ten detský vzrušujúci pocit z niečoho, čo sa tak bežne nestáva.
Tu sme mali na stoloch sviečky, a tak chaos z dočasnej tmy nenastal.

Dnes sme zašli do jedného obľúbeného podniku na ich „orieškový sen", ktorý nevynecháme pri žiadnej spoločnej návšteve Humenného. Posledné dva poháre nám však vyfúkol párik objednávajúci pred nami, tak sme trochu posmutnené zvolili náhradnú alternatívu a zasadli.
Netrvalo dlho a znovu vypadol prúd. Tu sviečky neboli, tak sme chvíľu sedeli potme a načúvali šepotu a tlmenému chichotu zo vzniknutej situácie. Párik od vedľajšieho stola, (ktorý nás pripravil o orieškové sny) si chvíľkovú tmu vyriešil po svojom... Hmm, kebyže vypadne prúd skôr, tak počas ich „po svojom" by som ne-ba-da-ne..... ....a orieškové sny by trónili na našom stole ;-)
Medzitým čašníčky ponachádzali kdesi zabudnuté sviečky, tak sa postupne kde-tu rozblikalo svetlo. Za oknom stále tma. Stromček na námestí tmavý, kaštieľ tmavý tiež, aj v „kaske" sa musel zrejme zastaviť koncert, nachvíľu sme zabanovali, že nesedíme práve tam, v hľadisku. Mohlo to byť zaujímavejšie :)
Prúdu nebolo dobrú pol hodinu, ľudia sa v tom prítmí bavili tlmene. A znovu sa dostavil ten príjemný vzrušujúci pocit.
Postupne sa však ľudia vytrácali, po troške opúšťali podnik a tak sme sa ako posledné vybrali aj my dve.

Pomýšľam zajtra znova skočiť do nejakého podniku, a ak sa to stane opäť, tak snáď aj uverím, že jedna z nás je predsa len magnet na výpadky... :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?