Minulý rok som cez leto bývala na Bernoláku. Tam som vynašla zlepšovák - alobal na pečenie. Polepila som ním celé okná, lesklou stranou von, samozrejme. Slnečné dni však prešli cez rozum aj tomuto. Sladký Belojanis, ako som len túžila vrátiť sa naspäť. Predsa len, staré hrubé tehlové múry chránia dosť. Kiež by viac než dosť. Tenké betónové panely na Bernoláku však nasávali hádam viac než bolo možné, krátke noci ani občasné ochladenie nestačili na ne. A veterné noci som zas počúvala šušťanie alobalu. Tohto roku ho pripevním lepšie, nech mi ho silnejší vietor nepotrhá.
Som zvedavá, čo na to Anny zo zeleného domu. Dúfam, že im nebudem oslepovať spálne a kuchyne. „Zelený dom" stojí oproti, máme spoločný vnútroblok, kde sa ozýva každý zvuk. Často sa chodia sťažovať na našich študentov. Asi ich v noci rušíme. Tak dúfam, že oslepovanie nebude vadiť, nech si užijú aspoň trocha slnka, keď už majú tie okná na sever. Možno si nejaký špehúň povzdychne, že už nemôže v noci sledovať, ako sa prezliekam. Okná sú dosť blízko. Nie môj problém, má aj iné okná na svoju zábavku. Teším sa na alobalové „rolety". Hneď zajtra si ich bežím kúpiť.
Teraz varím polievku a kúpem sa vo vlastnom pote. Už som dnes bola 2 krát v sprche. Vidím to na tretiu cestu skrz zadymenú chodbu. Zvláštne, že fajčiarom chutí fajčiť aj v takejto horúčave.
Morčatá to zvládajú zatiaľ dobre. Leto na internáte ešte nezažili, Nina bude čoskoro sláviť ešte len svoju polročnicu. Natrhám jej kilo púpavových listov, nech má radosť. Možno to znie čudne, ale začiatok horúčav sa mi vždy spája s hokejovými majstrovstvami. A tie sa už skončili, neznesiteľnosť leta je teda tu. Milujem jar prinášajúcu radosť a slnko, milujem aj jeseň, ktorá prináša farby a úľavu od leta, ale leto neznášam. Ako školopovinnej boli pre mňa náplasťou aspoň tie prázdniny. Teraz ani to.
Ale je predsa ešte len fajn. Máj je znesiteľný. Slnko už dávno nezapadá za zelený dom, musím vykuknúť von oknom, aby som ho ešte uzrela v tento čas. Vzduch sa pomaly čistí. Vetrám skrz chodbu, už mi ani ten dym nevadí, nech sa len hýbe vzduch. Polievka kypí aj pri najnižšej teplote (odporná platnička) a tak bez pokrievky tu mám saunu. Už nie. Už vetrám.
Buch. Prievan mi zavrel dvere a zhodil všetky pauzáky na zem, jeden pristal v domčeku pre morčatá, Eliške rovno pod nos. Dosť bolo pauzy, s chladným vzduchom sa mi vracia chuť pokračovať v projekte.
(písané 14.mája 2007 o 16,30)